A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | R | S | T | U | V | W | Z

Bulharsko - Cestopisy

Primorsko

zopár info pre tých, ktorí sa do Primorska chystajú najmä prvý raz, všetko overené vlastnou skúsenosťou, prípadne aspoň videné na vlastné oči.

Úvod

O tom, že Primorsko vôbec existuje som ešte pár rokov dozadu ani len netušil, dozvedel som sa o ňom až začiatkom roku 2008. Vtedy sme sa s partiou kamarátov dohodli, že pôjdeme spolu na dovolenku k moru (moju prvú v živote, a tak si viete predstaviť, ako veľmi som sa na ňu tešil). Už len vybrať krajinu a miesto pobytu. Voľba nakoniec, po doporučení jedného z kamarátov z partie, padla na Primorsko. Už tam totiž bol a poznal ho. Takže môj prvý kontakt s Bulharskom ako takým a Primorskom zvlášť bol prostredníctvom katalógu cestovnej kancelárie. V katalógoch sa väčšinou píše o Primorsku ako o obľúbenom letovisku, kde si prídu na svoje rodiny s deťmi kvôli plážam s pozvoľným vstupom do mora, ale aj mladí, najmä vďaka možnostiam zábavy, ktoré Primorsko ponúka. Okrem týchto informácií som o ňom nevedel nič iné. Čo nás tu vtedy čakalo, bolo pre mňa milým prekvapením: 10 dní oddychu, zábavy, vyvaľovania sa na pláži, chodenia po miestnych podnikoch a reštauráciách plných skvelého jedla a pitia za veľmi prijateľné ceny. To znamená jediné: Primorsko ponúka oveľa viac ako sa píše v informáciách z katalógov cestoviek… Už po prvých dňoch sa stalo Bulharsko ako také, no zvlášť práve Primorsko, mojou srdcovou záležitosťou.

Po ceste z Burgasu na juh

Už cesta z Burgasu do Primorska ponúka hneď niekoľko veľmi pekných miest. Predpokladajme teda, že do Bulharska prilietate počas dňa a cieľové letisko je Burgas. Pred pristátím Vás nadchne pohľad na Burgaský záliv, ktorý je veľmi rozľahlý a krásny. Kým v Burgase nedokončia nový letiskový terminál (predpokladané uvedenie do prevádzky je naplánované na rok 2014), nebude asi váš dojem z letiska ideálny, nakoľko starý terminál má niekoľko desiatok rokov a zub času sa na ňom prejavuje v značnej miere. Ale letisko v Burgase nie je tým, čo turistov do Bulharska láka… Prvým miestom, o ktorom sa zmienim, je Sozopol. Bývalá rybárska osada, ktorou je vlastne väčšina čiernomorských stredísk vrátane Primorska, je dnes centrom a najrozvinutejším strediskom južnej časti pobrežia. Teda, za predpokladu, že medzi strediská na juhu nezaraďujem tie, ktoré sa nachádzajú severne od Burgasu - Slnečné pobrežie, Nesebar a Pomorie, a ktoré sa v niektorých článkoch medzi ne radia. Predsa len, Burgas mi pripadá ako ideálne miesto na rozdelenie bulharského čiernomorského pobrežia na severnú a južnú časť. Po vstupe do centra strediska Vás privíta stanica s okolitým parkom. Sem jazdia autobusy najmä z južných stredísk Kitenu a Primorska a taktiež z Burgasu. Stanica v Sozopole je umiestnená priam ideálne pre všetkých – pre návštevníkov, čo prídu na výlet na jeden deň a ich cieľom je najmä historická časť mesta, ale aj pre tých, ktorí sa idú práve ubytovať a prišli „na vlastnú päsť“, keďže väčšina z penziónov a hotelov je situovaná v novej časti. Ak Vás ale láka ubytovanie v historických domoch, v niektorých aj s výhľadom na šíro-šíre more, dajte sa smerom k starému mestu, ubytovanie zoženiete lacnejšie ako v hoteli a tabule značiace voľné izby tam nájdete stále. Ale o tom sa zmienim neskôr. Stanica je umiestnená medzi týmito dvomi časťami, a tak sa za pár minút dostanete pohodlne do ktorejkoľvek z nich. My, čo sme prišli na výlet a za poznaním tzv. starého mesta (Stari grad), sme zo stanice vyrazili buď rovno do centra starého mesta, ktorým je najmä Ulica Apolonia (pričom Námestie Chána Kruma spojené s Ulicou Apolonia začína formálne už priamo na stanici), alebo okolo kultúrneho centra doľava dolu k prístavu bulharského vojenského námorného loďstva. Odtiaľto je vpravo na Ostrove Sv. Kirila (Cyrila) vidieť aj jeho veliteľstvo. Teda, vraj, momentálne to skôr vyzerá, že snáď už len bývalé. Prístav sa rozprestiera na Ulici Krajbrežna. Je strážený a fotiť sa nesmie, na čo sme boli aj upozornení, ale keď už tam človek je, prečo by si nespravil pamiatku? Veď o pár metrov ďalej nás nesledoval už vôbec nik a fotili tam viacerí. Je však pravdepodobné, že to bude tým, že prístav sa v súčasnosti viac ako na vojenské účely využíva na výletné plavby a pre rybárov. Aj keď nie ste skupina, za pár leva si môžete spraviť romantickú plavbu po okolí Sozopolu, avšak minimálne zvezú troch turistov. Chán Krum, po ktorom pomenovali v Sozopole námestie, sa preslávil najmä vo vojnách proti Byzancii začiatkom 9. Storočia (vládol v rokoch 803 - 814), ktorými zväčšil pre Bulharov územia.K Bulharsku pripojil územia, ktorých hranice tvorili na severozápade stredný Dunaj a na severe rieka Tisa, možno dokonca až predhorie karpatského oblúku na dnešnej Zakarpatskej Ukrajine. Zápisy o ňom hovoria, že bol energický, smelý a tvrdý vládca, keď bolo treba tak aj nemilosrdný a čo sa týkalo vecí, ktoré mali niečo do činenia s jeho štátom (napríklad dobývanie nových území) bol neoblomný.“ Chán Krum bol pravdepodobne zakladateľom novej dynastie. Zomrel 14. apríla roku 814. (zdroj: Wikipedia a Rychlík Jan – Dějiny Bulharska) Apolónia Pontiké je bývalý názov Sozopolu, ktorý mu dali ešte starovekí Gréci, aby si uctili Boha Apollóna (syn Dia a Létó, jeho dvojčaťom bola Artemis, ktorej chrám v tureckom Efeze sa preslávil ako jeden zo siedmych divov sveta, dnes však už z neho stojí len kúsok jedného z pilierov), okrem iného bol ochrancom námorníkov a liečiteľom. Moc mal aj nad svetlom, Slnkom, umením, lukostreľbou, či veštbami. Apollón mal postavený aj chrám, ktorý stál na Ostrove sv. Kirila. Ešte pár rokov dozadu sa domáci domnievali, že to bolo na Ostrove sv. Ivana, ktorý je dobre viditeľný z reštaurácií, umiestnených na Ulici Morski skali. Táto ulica má príznačný názov, nachádza sa na útese na skalách vo výške od pár metrov do asi 30 metrov. Lemuje staré mesto zo severu a začína výbežkom nad šijou, ktorá spája Sozopol s Ostrovom sv. Kirila. Na ostrov sa po nej ale nedostanete, priechod je uzavretý, a tak jediná možnosť, je doplávať tam. Nie je to však veľmi ďaleko, tak ak máte so sebou plavky, nech sa páči. Ak sa po príchode k šiji dáte prudko do kopca na ulicu Morski skali, ste späť v uličkách starého mesta. Je jedno, ktorými uličkami sa budete v starom meste túlať a ktoré budete objavovať, všimnite si najmä architektúru starých domov. Spodná časť domov je z kameňa, druhé podlažie je z dreva. Na prízemí boli najmä sklady rybárskych vecí, používali sa tiež ako pivnice. V súčasnosti sa využívajú v nejednom prípade ako obchody so suvenírmi najrôznejšieho druhu či reštaurácie. Cestovný ruch totiž neobišiel ani staré mesto. Vrchné podlažia presahujú rozmermi spodné sklady a sú určené na bývanie. Práve rozmery spolu s rozdelením podlaží podľa materiálu, z ktorého sú zhotovené, sú zvláštnosťami týchto príbytkov. Nie je náhoda, ak na domoch nájdete tabuľky hovoriace, že majú voľné izby (Svobodni kvartiri). Tie sa ostatne dajú nájsť aj bez takýchto tabuliek a zväčša za veľmi dobrú cenu. Bez problémov si nájdete ubytovanie v starom meste už od 10 leva (5 eur) na osobu a noc. Stačí sa opýtať domácich, ktorí posedávajú pred domom a vyšívajú, relaxujú, či len tak sa medzi sebou rozprávajú. Prípadne v hociktorom z početných miestnych obchodíkov. Domy sú staré 100 a viac rokov, niektorých vek presahuje 200 rokov. Avšak sú veľmi zachovalé a príjemne vyzerajúce. Niekedy sa až začudujete, ako blízko vedľa seba sú postavené vrchné podlažia. V čase, keď sa stavali, bol Sozopol rybárskou osadou, jeho obyvatelia sa živili najmä rybolovom a obchodom s rybami. Ženy chodievali na polia v okolí osady, prípadne boli v domácnosti. Niektorí moreplavci chodievali za obchodom do iných lokalít, najmä po Bulharsku, ale aj do dnešného Turecka, najmä Istanbulu, kam sa po Čiernom mori bez problémov dostali. Ulica Morski skali je v podstate severný kraj starého mesta. Z reštaurácií, ktorých je tu hneď niekoľko, sa mi podarilo navštíviť dve. Obe veľmi útulné a príjemné, je z nich výhľad na more, Ostrov sv. Ivana a ďalšie strediská, najmä Burgas, Pomorie a v podstate celý Burgaský záliv. Prvá z týchto reštaurácií je Ksantana. Vyskúšal som tu výbornú palacinku s medom a orechami. Keď si k nej dáte nejaké fajn pitie, môžete sa chvíľu cítiť ako v raji. Asi po 100 metroch prichádza na rad ďalšia - Tangra, podnik s nádhernými pohľadmi na čajky lietajúce všade navôkol, ale tiež na pred chvíľou zmienené miesta, ktoré boli vidieť aj z Ksantany. Sozopol som navštívil tri razy, pričom raz po sezóne a myslím, že je to asi najvhodnejší čas na jeho návštevu. Na pláži je menej ľudí a nie je tu toľko chalúh, ako býva cez sezónu a pri prechádzkach v starom meste Vám nie je tak veľmi teplo. Okrem toho tu začiatkom septembra bývajú rôzne akcie, ktoré sú spojené s jedným z bulharských štátnych sviatkov – Dňom zjednotenia Bulharska. Deň zjednotenia Bulharska sa viaže k roku 1885, pričom sa jednalo o zjednotenie vtedajšieho Bulharského územia s Východnou Ruméliou (oblasť od Burgasu po Pazardžik východne od Sofie a asi 50 km na sever a juh od Burgasu, 100 km na sever od Pazardžiku). „Už v roku 1880 existovali v kniežactve (bulharskom, pozn.) a vo Východnej Rumélii tajné organizácie pripravujúce zjednotenie nadväzujúce na niekdajšie Edinstvo. V roku 1884 emigranti z Macedónska začali vytvárať revolučné spolky s cieľom pripraviť povstanie, ktoré by umožnilo zjednotenie nielen kniežactva a Východnej Rumélie, ale aj kniežactva a Macedónska. Na jar 1885 vznikli tajné výbory v Ruse, Sofii, Varne a Plovdive. Plovdivský výbor prevzal na návrh Zacharija Stojanova vedenie a premenoval sa na Bulharský tajný ústredný revolučný výbor (BTÚRV). Výbor pripravoval vystúpenie ozbrojených čát, ktoré mali vyvolať povstanie rovnako v Macedónsku.“ Aj napriek tomu, že BTÚRV mal okrem iných sympatie aj u bulharskej vlády, kabinet predsedu Petka Karavelova musel brať do úvahy aj súvislosti medzinárodných dohôd, ktoré v tom čase určovali hranice na Balkáne a bolo dané tzv. Rovnovážne vyváženie síl medzi krajinami Balkánu. Povstanie v Macedónsku mohlo byť narušením zvrchovanosti Osmanskej ríše, čo by sa nepáčilo veľmociam v Európe. Zasadnutie BTÚRV, ktoré sa konalo 25.júla 1885 v Dermen-Dere prepracovalo plány a obmedzilo ich na zjednotenie kniežactva len s Východnou Ruméliou. Vedenie BTÚRV postupne nadviazalo konakty z rumélijskými dôstojníkmi, ktorí zjednotenie podporovali a získali si ich na svoju stranu. Okrem toho snahy BTÚRV podporoval aj knieža Alexandr Battenberg, ten dokonca kvôli nim aj cestoval do Londýna a Viedne rokovať na medzinárodnom poli. Podarilo sa mu získať predbežný súhlas mocností Veľkej Británie a Rakúsko-Uhorska, čo však už dopadlo horšie, boli rokovania s Ruskom. To totiž tieto snahy rozhodne odmietalo. Samotný prevrat sa konal z 5. na 6. Septembra 1885 a prebehol veľmi hladko, a to jednoducho preto, že dôstojníci armády a polície boli buď priamo zapojení do príprav povstania alebo s ním aspoň sympatizovali. „Povstalci ihneď zostavili novú dočasnú vládu Východnej Rumélie zloženú z predstaviteľov BTÚRV a oboch rumelijských politických strán pod predsedníctvom G. Stranského. Ten informoval ihneď Battenberga, ktorý 8. Septembra so súhlasom ministerského predsedu P. Karavelova a predsedu Národného zhromaždenia Stefana Stambolova slávnostne prehlásil zjednotenie oboch častí Bulharska. … Na Balkáne tak vznikol pomerne veľký štát o rozlohe 96 345 km2 s asi 2 834 000 obyvateľmi.“ (Rychlík, Jan – Dějiny Bulharska, 2002, s. 240-242, vlastný preklad z českého jazyka) Sozopol má ešte zopár zaujímavostí, spomeniem tri. Prvou je pravoslávny kostol sv. Márie, matky Božej z 15.-17. storočia. Prvé zmienky siahajú ale už pred rok 1482. Vnútri sa nachádzajú drevené ikony z oblasti NP Strandža z 18.-19. storočia, avšak v podstate celý interiér je z dreva. Ďalšou atrakciou, ktorá by stála za prezretie, avšak do vnútra sme sa nedostali, je múzeum obrazov miestnych autorov. Tieto dve sa nachádzajú v starom meste. Poslednou zaujímavosťou, ktorú spomeniem, je kostolík sv. Zosima pri stanici. Svätý Zosim bol mučeník, žil v stredoveku. Zomrel násilnou smrťou len preto, že bol kresťanom a žil v nesprávnom období. Narodil sa v Sozopole. Akurát, že to nebol Sozopol v Bulharsku, ale v Malej Ázii – viacero miest sa vtedy volalo sa vtedy volalo rovnako, boli to Apolónie, pričom neskôr sa všetky Apolónie premenovali na Sozopol. Bulharský Sozopol bol však miestom, ktoré rovnako ako stovky ďalších, sa snažilo mať nejakého rodáka, ktorý bol svätý. Tak využili zhodu miest narodenia a takpovediac si ho privlastnili.  Kostolík nájdete kúsok od stanice, v parku nad mestskou plážou. Asi 3 km za odbočkou na Sozopol sa nachádza zámok v dedinke Ravadinovo. Je celkom šok ho zazrieť. Veď prechádzate krajinou, kde sa sústredíte iba na more, občas zahliadnete nejakú dedinku na druhej strane cesty a zrazu sa pred vami zjaví dedina a - zámok. Zámok v Ravadinove nie je historickou budovou, bol postavený len nedávno, avšak v štýle dávnych časov stredoveku. Vnútro nie je úplne dokončené, zatiaľ tam sú len vínne pivnice, pár veľkých hál a umelecká galéria. Plocha zámku zaberá niečo viac ako 30000 m2. Po ceste smerom k Primorsku si všimnite ešte tri zaujímavé miesta. Prvým je stredisko Djuni, ktoré uvidíte po ľavej strane. To isté potom platí aj o ostaných dvoch zaujímavostiach. Djuni je umelo vybudované stredisko, kde sa chodí na All inclusive pobyty, sú tu 2 veľké hotely, zopár tenisových kurtov a iných atrakcií a – nádherná dlhá pláž, v ktorej okolí sa nachádza veľa chránených rastlín. Toto platí tiež o oblasti zvanej Arkutino, tu však nenájdete hotely, keďže arkutinské duny sú chránenou oblasťou a stavať sa tu nesmie. Tretím zaujímavým miestom je skala vyčnievajúca ponad rieku Ropotamo. Keď okolo nej prechádzate, sledujte ju pozorne, z určitého uhla pripomína hlavu leva, preto dostala aj názov Levia hlava. Je vidieť asi 6 km pred Primorskom po ľavej strane. Tieto miesta som však nevidel priveľmi zblízka, akurát z autobusu. (zdroj info: internet)

Objavujeme Primorsko

Vjazd do Primorska Vás možno trochu pomýli. Asi by ste očakávali obec na ľavej strane, výjazd z hlavnej cesty Vás však posiela presne opačným smerom. Dostanete sa na nadjazd a vchádzate do strediska. Hneď na úvod Vás možno prekvapí jedna vychytávka, ktorú na Slovensku je zatiaľ problém nájsť, tu je však dlhoročnou samozrejmosťou. Mám na mysli odpočítavanie sekúnd na semaforoch, takže presne viete, koľko času Vám ostáva, aby ste stihli prejsť križovatkou, keď sa k nej blížite a svieti Vám zelená, alebo práve stojíte na červenej a neviete sa dočkať, až budete vo Vašej ceste pokračovať. Za prvou svetelnou križovatkou máte tri možnosti - pokračovať rovno smerom k hlavnej triede (ulica Treti Mart), dať sa doľava smerom k Aquaparku, autobusovej stanici a ulici Iglika, prípadne sa dať doprava smerom k bývalému Medzinárodnému mládežníckemu centru a popri južnej pláži do Kitenu. Po odbočení doľava sa dostanete k aquaparku a autobusovej stanici. Aquapark AquaPlanet ponúka viacero druhov vstupného, jednak pre dospelých, deti, ako aj rôzne kombinované vstupenky. Tiež si môžete zvoliť lístky na celý deň, alebo len na poobedné hodiny. Vstupné je však vcelku drahé, pri pohľade zvonku si viete urobiť predstavu, či sa Vám oplatí ísť sa doň vykúpať, keď ste v blízkosti mora, alebo nie. Pre rodiny s deťmi, ktoré sa tu môžu vyšantiť na rôznych kĺzačkách či tobogánoch, sa sem oplatí prísť, deti budú mať zážitok. Ja som však zatiaľ nemal takúto túžbu. Zo stanice sa dostanete okrem Kitenu napríklad do Sozopolu, Burgasu, Careva, ale trebárs aj do Plovdivu, Sofie a iných miest na západe krajiny. Autobusy do Kitenu, Sozopolu a Burgasu idú približne každú hodinu. Nebudem tu uvádzať presné časy, každý rok sú trochu upravené. Každopádne, čo môžem uviesť sú ceny lístkov. Napríklad z Primorska do Kitenu (5 km) sme v roku 2013 zaplatili 1 lev (cca. 0,50 eur), do Sozopolu (25 km) ale už 5 leva, do Burgasu (60 km) by to vyšlo 7 leva. K autobusom ešte jedna malá rada, ktorá by mohla byť užitočná. Nakoľko jazdia poväčšine autobusy, ktoré majú formu a veľkosť dodávky so sedadlami, nie vždy sa zmestíte do spoja, ktorý máte vyhliadnutý. Stalo sa nám to, keď sme sa chceli vrátiť zo Sozopolu. Bolo tam zle označené miesto, odkiaľ autobus mal ísť, a keď sme si všimli, že už stojí na zastávke, bolo neskoro – bol plný. Museli sme čakať ešte ďalšiu hodinu a nebolo to moc príjemné. Takže stojí za to, zistiť si presne, odkiaľ autobusy idú späť do strediska, kde máte ubytovanie, aby sa vám takáto situácia nestala. Je totiž možné, že by ste museli využiť služby taxíkov. Ja si však v Bulharsku viem predstaviť príjemnejšie investované peniaze. Služby miestnych liniek väčšinou využívajú už ubytovaní hostia, takže stojí za to spomenúť, ako sa k stanici dostanete z ďalších častí strediska. Nachádza sa na začiatku Primorska, stačí, ak sa z ktoréhokoľvek ubytovacieho zariadenia dostanete na jednu z 2 hlavných ulíc, ktoré vás tam dovedú. Jedna je pôvodná hlavná ulica Treti Mart (3.marec), druhá sa volá Iglika, pričom jej význam vzrastal postupne ako sa budovali hotely v severnej časti Primorska, najmä Grandhotel Primorsko, Queen Nelly, ale samozrejme aj ďalšie. Tie sú totiž postavené v tesnej blízkosti tejto ulice a pravidelne v nich býva ubytovaná veľká skupina dovolenkárov. Týmito ulicami sa dáte smerom od mora a dovedú vás ku stanici. Z ulice Treti Mart pôjdete okolo hotela Sunrise (nájdete ho aj na známej sociálnej sieti) a pri ňom zahnete doprava, po Iglike môžete prejsť buď okolo hotela Sim a napojiť sa na Treti Mart smerom doprava, alebo sa dáte doprava už pred obchodom s potravinami približne v dvoch tretinách ulice a prejdete okolo tenisových kurtov. Sprava budete vidieť obytné domy. Všimnite si, že je na nich dosť značne vidieť stopa času. Za kurtmi zabočíte doľava a prejdete okolo aquaparku po ľavej strane, ručnú autoumyváreň a reštauráciu miniete napravo. Po pár metroch sa dáte doprava a ste tam. Priamo na stanici sa nachádza penzión Julia. Spomínam ho z dôvodu, že sa objavuje aj v ponukách slovenských cestovných kancelárií. Tým, že stanica je vzdialená asi 550-600 metrov od pláží, je na každom, aby si urobil názor, či sa oplatí v tomto penzióne ubytovať alebo nie. Názov ulice Treti Mart má pôvod v roku 1878, kedy práve tretieho marca sa podpísala mierová zmluva medzi Osmanskou ríšou a Ruskom v Istanbule, ktorou sa ukončila rusko-turecká vojna, a ktorou sa Bulharsko dostalo spod nadvlády Turkov. Preto je v Bulharsku 3.marec štátnym sviatkom. Na ulici Iglika sa nachádza takmer všetko, čo potrebujete k spokojnému prežitiu svojich pár dní voľna. V smere od ulice Treti Mart je na jej začiatku po ľavej strane zopár penziónov a reštaurácií. Z nich som doteraz navštívil iba reštauráciu Sim v rovnomennom penzióne, ktorý má v ponuke jedna slovenská cestovná kancelária. Bola tam príjemná obsluha, jedlo bolo dobré a platili sme málo, odporúčam ju ako jednu z alternatív. Po pravej strane nájdete zopár obchodov, najmä s oblečením za dobré ceny. Počet obchodíkov na ulici sa rozrastá o pár metrov ďalej, kde tentoraz po ľavej strane cesty sú obchodíky so suvenírmi, oblečením a rôzne malé obchodíky s potravinami a alkoholom. Tu sme napríklad kúpili džúsy s príchuťou ruže alebo kaktusu, z ktorých sme si na izbe spolu s ďalšími miešali rôzne drinky. Sáčky na výrobu ľadu kúpite takisto v týchto obchodoch, takže príjemný večer môžete mať aj na izbe. Vôbec výrobky z ruží sú v Bulharsku veľmi rozšírené, krajina totiž patrí dlhodobo kvôli svojim ružovým poliam k najväčším producentom ružového oleja na svete, a tak tu nie je núdza okrem džúsov napríklad o džem či iné cukrovinky z ruží či rôzne kozmetické výrobky s výťažkami z ruží. V týchto miestach sa na pár desiatok metrov presunieme späť napravo od cesty, kde si môžete kúpiť napríklad smažené rybičky s hranolkami priamo na ulici od jednej miestnej staršej pani. Keď Vás neoslovia a máte chuť napríklad na čerstvé pečivo, počkajte ešte chvíľu, sú tu dva obchodíky, kde dostanete rôzne koláče s marmeládou, čokoládou, neplnené, alebo slané so syrom či párkami. My sme chodievali najmä na čokoládové a marmeládové, za 1-1,5 leva sme dostali vždy taký kus, že sme si ho delili dvaja a boli sme nasýtení. Nájdete tu aj lekáreň, zopár obchodíkov s potravinami, pri nich pravidelne nájdete majiteľov sedieť na lavičke či stoličkách, fajčiť a rozprávať sa. Ak máte chuť na občerstvenie vo forme palacinky či kebabu, na križovatke s ulicou Stara Planina si prídete na svoje, dokonca v stánku s kebabom majú akciu typickú najmä pre južnú pláž či pláž Atliman v Kitene – káva + voda, resp. káva + džús (z krabice alebo čerstvo odšťavený) za výhodnú cenu. Túto akciu sme vyskúšali práve tu (mali nalievaný džús) a na Atlimane, kde nám odšťavili priamo čerstvé pomaranče. Ako pokračujete po ulici, nájdete tu opäť ďalšie obchody, tentoraz s plážovými potrebami, ovocím a zeleninou napravo a oblečením, kabelkami či šiltovkami naľavo. V novej reštaurácii Vulčan Vojvoda, ktorá bola otvorená len pred pár rokmi si môžete dopriať skvelú večeru pri živej hudbe. Názov podniku sa vzťahuje k Vulčanovi – vojvodovi z pohoria Strandža, ktorý bol známy nielen v tejto oblasti, ale jeho meno poznali ľudia aj v centrálnej a východnej časti pohoria Balkán (ľudový názov pre Staru Planinu), či na severe Bulharska. Žil na prelome 18. a 19.storočia. Legenda hovorí, že odložil poklady, ktoré mal od Turkov, aby sa venoval organizácii hnutia na zriadenie nezávislého územia v Strandži. Cez zimu žil v Istanbule, tu mal výzvedy v sultánovom paláci Topkapi, a teda bol informovaný o všetkých transportoch cenností a drahých kovov, či už po vode alebo po súši. V iných ročných obdobiach, keď lode smerovali okrem iného aj cez oblasť rieky Ropotamo, prepadával lode ako pirát. V zátoke Paraskevi prepadol tureckú plachetnicu prevážajúcu štátny poklad z Varny do Istanbulu, potopil ju a poklad ukryl. Okrem toho našiel veľa pokladov aj po starovekých Rimanoch a Trákoch, ktorí tu žili, okrem iného aj na pevnosti Vulčanovo Kale. Táto sa nachádza kúsok od skaly nazvanej Levia hlava, ktorú uvidíte z cesty od Primorska smerom na Burgas pár kilometrov za Primorskom nad riekou Ropotamo. Z určitého uhlu pripomína práve leviu hlavu. Pevnosť v blízkosti skaly vraj pochádza z miestnej legendy o tom, že sa tu ukrýval práve vojvoda Vulčan v časoch bojov proti Turkom. Ďalšia z legiend tvrdí, že najčastejším úkrytom Vulčaných pokladov boli jaskyne, pričom dodnes je veľa ľudí, ktorí sa ich snažia nájsť. Je v tom však jeden háčik – nikto totiž ani len netuší, kde by sa mohli všetky tieto poklady nachádzať. Vulčan totiž na sklonku svojho života povolal 12 najlepších staviteľov z Benátok, aby mu spravili skrýš, kde si ukryje všetky svoje poklady. Po dokončení ich všetkých 12-tich nechal zabiť, aby sa nikto nedozvedel o mieste, kde ich ukryl. Všetko toto malo jediný cieľ, ktorým bola nezávislosť Bulharska. Za známym a slovákmi často navštevovaným hotelom Queen Nelly sa nachádza jeden z miestnych supermarketov, je však schovaný mimo dosahu hlavnej cesty. Obchodov na nákup potravín a rôznych iných tovarov nájdete v Primorsku viac ako dosť. Napravo už je vidieť najväčší hotel v Primorsku. Grand hotel Primorsko s jeho typickou zelenou farbou skla je zariadenie, kde sa stravuje výhradne All inclusive. Skladá sa z niekoľkých budov, je však riešený architektonicky podľa môjho vkusu veľmi pekne. Oproti nemu sa na ulici Iglika nachádza hotel North Beach a pod ním bar Sinatra, ktorý je vhodný akurát pre ľudí uznávajúcich chill-out a pokoj. Otvára neskoro večer a zatvára až nad ránom. Zábavu tu ale veľmi nečakajte. Kúsok za Grandhotelom Primorsko už nájdete cestu k Perle ako aj vstup na severnú pláž. O týchto miestach si prečítate trochu neskôr. Ulica Treti Mart spolu s priľahlými uličkami, ktorá pokračuje priamym smerom z úvodnej križovatky, je centrom Primorska a strediskom nočného života. Nájdete tu väčšinu obchodíkov v meste, ako aj desiatky reštaurácií a pouličných rýchlych občerstvení. Ak ste si mohli na Iglike dať rybičky, palacinky (od 2 do 3 levov / ks, podľa náplne) a kebab (2-4 levy podľa veľkosti), tu okrem niekoľkých stánkov s týmito druhmi jedál, nájdete aj pizzu do ruky, za kus zaplatíte väčšinou 2,5 leva, varenú či pečenú kukuricu, cena od 1 do 1,5 leva, solené smažené zemiaky na špajdli, jeden za 2 levy, dva kusy za 3. Na začiatku ulice si prídu na svoje najmä dámy, obchodík s veľkým množstvom kabeliek za veľmi priaznivé ceny nenechá chladnou väčšinu z nich. Okrem veľkého množstva obchodov ponúkajúcich rôzne druhy plážových doplnkov, menej kvalitného oblečenia sa tu dajú nájsť aj obchody s veľmi dobrými kúskami či dokonca značkové predajne. Takisto si tu každý vyberie suveníry, ktoré budú jemu, či priateľom a známym pripomínať chvíle strávené v Primorsku. Zo suvenírov, ktoré tu dostanete kúpiť spomeniem klasiku ako sú pohľadnice či magnetky, ale nájdete tu aj mnoho ďalších, napríklad krásne stolové hodiny s tematikou Primorska, šálky s rôznymi motívmi, nožíky, zapaľovače či rôzne sošky s bulharskými vzormi či obrázkami. Každý by sa tiež mal minimálne pristaviť pri jednom z obchodíkov s keramikou a popozerať si ju. Tento tradičný suvenír je veľmi populárny a každá nádobka či tanierik je veľmi pekný. Nestojí veľa a ak sa rozhodnete si ju kúpiť, bude vám pripomínať príjemnú dovolenku zakaždým, keď z nej pôjdete jesť. Na ulici nájdete tiež obchodíky a stánky s cukrovinkami a zákuskami, čo ocenia určite milovníci sladkého. Budú si však mať problém vybrať, keďže na výber majú z veľkého množstva a takmer všetky sú veľmi chutné. Jeden z obchodíkov s cukríkmi sa nachádza pri Tequilla bare, ďalší stánok nájdete oproti pri supermarketoch. Na tejto strane ulice nájdu futbaloví priaznivci obchodík, kde si môžu zakúpiť dres svojho obľúbeného tímu. Majú tu tiež šály a šálky s motívmi rôznych európskych klubov. O kúsok ďalej sa nachádza aj pošta, poštovné na Slovensko za kus pohľadnice vyjde 1,5 leva, ochotný prístup pracovníčiek tu ale príliš neočakávajte. Pod cestou si môžete dopriať skvelú pedikúru nôh, stačí si zaplatiť tzv. rybičkový kúpeľ (FISH SPA), rybičky objedia všetku nepotrebnú kožu na chodidlách, po desiatich minútach sme sa cítili ako znovuzrodení a celé to bolo veľmi príjemné. Dvaja sme za 10 minútový kúpeľ zaplatili 20 leva, 20 minút by nás vyšlo na 30 leva. Pred touto letnou sezónou v Primorsku zrekonštruovali námestie pri obecnom úrade, do terasovitých schodov zasadili vo veľkých kvetináčoch stromčeky a urobili tam kvetinový záhon. K príjemnej atmosfére prispieva aj pamätná tabuľa. Nepodarilo sa mi však rozlúštiť, čo je na nej napísané. Za úradom je aj nová letná scéna, taký malý amfiteáter. Počas letnej sezóny tu môžete stráviť nejeden pekný večer. Pri úrade je miesto, kde sa námestie rozdeľuje do dvoch pokračujúcich ulíc a jednej, ktorá z neho vybieha. Je tu aj obchodný dom, stanovisko taxi a konajú sa tu rôzne akcie. Napríklad tu boli predvádzacie akcie firmy Nivea a pivovar Zagorka tu mal promo akciu, pošas ktorej rozdával fľašky ich minuloročnej novinky – hroznovej Zagorky FUSION. Pivá v bulharsku sú vo viacerých ohľadoch iné – ľahšie, menej horké a sviežejšie – ako tie, ktoré sa predávajú v našich končinách. Vývoj v pivovarníctve ide dopredu aj v bulharsku a pivovary si aj tu uvedomili možnosti expanzie prostredníctvom radlerov. Preto tu nájdete citrónové a grepové radlery od rôznych značiek, jedine práve Zagorka sa vyníma svojou hroznovou variantou. Ja však obľubujem najmä klasickú Zagorku a Arianu, z pivovaru v Starej Zagore, ktorý má pod palcom Heineken, rovnako ako napríklad náš Zlatý Bažant, či Kamenitzu z pivovaru v Plovdive. Najmä grepový a hroznový radler sú však tiež veľmi chutné. Ostatne, keď vás v Bulharsku prepadne smäd a nemáte chuť na pivo, osviežiť sa môžete aj skvelými jogurtovými nápojmi – tzv. napitkami. Vrele odporúčam drink s melónovou príchuťou. Jedná sa o produkt Danone, je chutný a osviežujúci. V Bulharsku sú jogurty a nápoje z jogurtov okrem iného veľmi zdravé. Pôda v tejto krajine totiž dáva spásajúcemu dobytku jednu pre ľudský organizmus veľmi prospešnú baktériu – Lactobacillus Bulgaricus. Tá sa cez mlieko dostáva aj k nám, spotrebiteľom. Avšak jediná krajina, kde sa vyskytuje je práve Bulharsko (odtiaľ pochádza aj jej názov). Je to vraj najzdravšia probiotická baktéria na svete, pričom podľa priemerného veku dožitia sa Bulharov by som si bol aj istý, že je to tak. Je len škoda, že Bulhari vyvážajú jogurty napríklad až do Japonska, ale u nás o ne záujem nie je. Ktovie prečo. Pre neposedov je tu možnosť zaobstarať si výlet po okolí Primorska, je tu totiž stánok jednej slovenskej cestovky, ktorá tu výlety ponúka. Kúpili sme si večerný výlet džípom na „Safari“ Beglik Taš a neľutovali sme. Beglik Taš je sústava historických kameňov, ktoré slúžili v minulosti najmä trákom na rôzne obrady a stretnutia. Ako nám porozprával delegát tejto cestovky v Primorsku – učiteľ bulharčiny Nikolaj Fenerski a ako som sa dočítal na internete, toto miesto bolo objavené a sprístupnené iba pred pár rokmi, keďže celá oblasť od Severnej pláže v Primorsku po Mys Maslen bola zakázanou zónou, kde mohli počas socializmu chodiť iba najvyšší predstavitelia socialistického Bulharska na čele s vládcom Todorom Živkovom, ktorý tu mal svoju rezidenciu Perla. Bol to totiž jeho lovecký revír. Takže aj archeologické prieskumy a vykopávky sa tu začali realizovať až v roku 2003. Boli tu odkryté rôzne nástroje, keramika, zbrane či mince a objavili sa dokonca aj stopy stavebných úprav miesta. Svätyňa sa využívala zhruba v období 1500 – 400 rokov pred naším letopočtom. Medzi kameňmi môžete nájsť svadobnú lóžu, oltár, trón, svätú jaskyňu, slnečné hodiny a labyrint. Z jednej zo skál je krásne vidieť ústie rieky Ropotamo a stredisko Djuni. Ak sa sem rozhodnete vydať počas dňa sami, dajte sa kúsok za Grandhotelom Primorsko z ulice Iglika doľava okolo dún pri severnej pláži smerom k rezidencii Perla, nemôžete netrafiť. Pri rezidencii sa vydáte doľava smerom do kopca a pokračujete po sem-tam vyasfaltovanej ceste až k miestu, ktoré sa nazýva „Zmejova Kašta“, tu nájdete aj jednu starú trácku hrobku, pravdepodobne na takéto miesta trákovia pochovávali významných členov kmeňa či osady, s najväčšou pravdepodobnosťou najvyššieho predstaviteľa. Takýchto hrobiek je tu asi viac, aspoň sa predpokladá, nakoľko v oblasti bolo viacero takýchto osád. Odtiaľto smerom doprava sa dostanete k Beglik Tašu, doľava by vás cesta doviedla k ústiu rieky Ropotamo, to je však ešte celkom ďaleko. K Beglik Tašu to máte asi kilometer. Počas dňa pri kameňoch vyberajú vstupné 2 levy, dostávate však za to materiály v češtine o mieste, tak aspoň viete, ktoré kamene slúžili na aký účel. Medzi Grandhotelom a rezidenciou Perla sú ešte dve miesta, kde si môžete dopriať zážitok. Hneď za odbočkou je konská stajňa, kde sa dá zaplatiť si jazda na koni alebo poníkovi po meste, pláži či po okolí. Asi po 200 metroch je odbočka doľava k miestu, kde se vzlieta na motorovom rogale. Let na rogale je samozrejme s pilotom, a cena sa odvíja od času, ktorý na ňom chcete stráviť. Za 10-minútový let nad Primorskom sa platí 45 leva, 15-minútový nad Primorskom a Kitenom vás vyjde na 55 leva a hodinový smerom na Sozopol 220 leva. Vyskúšal som si ten s najkratšou minutážou a môžem ho odporučiť. Ozaj je veľmi pekné vidieť Primorsko z výšky. Letí sa asi tristo metrov nad zemou, pilot je veľmi priateľský, ústretový a hlavne skúsený. Presne vie, ako tam hore fúka, čo treba mať so sebou, pričom nevadí mu ani fotoaparát či kamera. Dokonca mi požičal aj bundu, aby som hore „nezmrzol“, aj keď asi by som vydržal len v tričku s krátkymi rukávmi. Keď sme v deň „D“ prišli na miesto, pilot akurát skladal rogalo. Opýtal sa nás, či chceme počkať, alebo prídeme neskôr. Počkali sme. Dal nám stoličky, sadli sme si pod strom do tieňa a sledovali, ako sa také rogalo vlastne skladá. Ani neviem, ako ten čas ušiel a zrazu pilot zahlásil, že si dá ešte skúšobný prelet. Pri tom, ako vzlietal mi nebolo všetko jedno. Teda, skôr môjmu žalúdku. Na krátkej vzdialenosti „nabral výšku“, avšak pri vzlietaní to vyzeralo tak, ako keby šiel hlavou kolmo k oblakom.  O pár desiatok sekúnd nastala tá chvíľa. Sadli sme si do stroja, ešte pár záberov na pamiatku a mohlo sa ísť na let. Najskôr pomaly sa otočiť a potom už len rolovanie a nabratie správnej výšky. Leteli sme najprv smerom ku Kitke, ponad Perlu, ukázal mi Mys Maslen, kde sa nachádza maják, aby lode v noci nenabúrali na plytčinu a nestroskotali, ďalej sme sa otočili a popri severnej pláži sme preleteli k južnej časti Primorska. Tu bolo krásne vidieť cestičku spájajúcu severnú pláž s prístavom v južnej časti, ktorá obieha okolo výbežku, na ktorom Primorsko leží. Ponad prístav, ústie rieky Djavolska a južnú pláž s výhľadmi na Kiten aj na miesta vzdialenejšie (napr. Carevo, či na druhej strane Djuni) sme sa západnou stranou mestečka vrátili k miestu vzletu. Tesne pred pristátím mi ukázal aj niečo zo svojho umenia, točil nás bez držania tyče, ktorá na to slúži, teda využil iba svoje telo. Keď sa z námestia dáte ulicou ľavou, dostanete sa okolo banky (zamieňa eurá v najlepšom kurze v Primorsku a bez poplatku – za 100 eur dostanete 193 leva) a lekárne do uličky, z ktorej sa viete pohodlne dostať k začiatku severnej pláže. Stačí sa dať ktoroukoľvek odbočkou doľava. Priamo Vás tam dovedie ulica Lilija, či súbežná ulica Georgi Kondolov, ktorú na jar 2013 rekonštruovali a rozšírili. Nachádza sa tu zopár penziónov, pár obchodíkov s oblečením a suvenírmi, hneď na rohu prvej odbočky aj vychytená reštaurácia Stella Maris, kde si môžete pochutnať na jedlách, ktoré sú pripravované z rýb a plodov mora. Po ľavom boku úradu nájdete novo prebudovanú letnú scénu, kde si prídu na svoje milovníci kultúry. Ľudia, majúci radi obrazy a ľudové umenie miestnych by mali navštíviť ateliér s predajňou kúsok od letnej scény na rohu ulice, kde je poliklinka. Mali tu nádherné obrazy a nebyť toho, že sme boli letecky a obávali sme sa prevážať v batožine krehké veci, vedeli by sme si vybrať. Krásne obrazy a keramika by určite skrášlili nejeden príbytok. V blízkosti poliklinky sa nachádza aj stredná odborná škola, jej ihrisko tiež zrekonštruovali a nájdete tu tenisový kurt, basketbalové ihrisko, ihrisko na minifutbal, ale aj posilňovacie náradie a preliezačky pre menších. V týchto miestach sa deti môžu do sýtosti vyblázniť v lunaparku či na detských motorových štvorkolkách. Keď prejdete z námestia uličkou mierne doprava dole kopcom, prejdete okolo obchodov do parku, kde tento rok položili novú dlažbu a zrekonštruovali detské preliezačky. Schodíkmi alebo cestičkou zídete dole do prístavu. Cestu Vám spríjemní miestny hudobník a vy sa už môžete tešiť na dobroty v reštaurácii, ktorá je priamo v prístave. Ak nemáte zrovna hlad a túžite po kultúre, dajte sa doľava cestičkou smerom k severnej pláži a pozerajte sa po vlnolamoch. Uvidíte na nich nové a krásne maľby od jedného miestneho umelca. Prípadne si zaobstaráte výlet na piknik na Myse Maslen, plavbu loďou ku Kitenu (ako sme to urobili my) či do Sozopolu. Možností ako stráviť príjemné chvíle máte dosť. Cestu smerom k severnej pláži konečne dokončili, v minulosti končila prechádzka po nej v kameňoch na začiatku pláže, teraz vychádza až na rázcestie nad ňu. Nielen toto prebudovanie malo za následok zmenu prúdenia vody, a tak ubudol zo severnej pláže riadny kus do šírky a zároveň pribudlo v jej začiatku veľa kamenia. Je vhodné ísť teda o kúsok ďalej, od Beach baru Primorsko (nachádza sa pod schodami pri cintoríne, nájdete ho aj na známej sociálnej sieti) už je pláž v poriadku. Primorsko má dve pláže, severnú, kde je more väčšinou nepokojné, robia sa vlny, pričom práve tie sem priťahujú veľa ľudí vrátane mňa. Je skvelý relax postaviť sa čelom k rezidencii Todora Živkova - Perle a vrchu Kitka do mora a len tak sa húpať vo vlnách, ktoré človeka doslova vytrhnú z piesku do výšky aj niekoľko desiatok centimetrov nad zem. Druhou plážou je južná pláž. Tu je voda pokojnejšia, aj keď občas sa aj tu vyskytnú vlny. Nachádza sa v Diabolskom zálive presne oproti Kitenu (v kitenskej časti sa tento záliv nazýva Atliman, aj keď sa jedná v podstate o ten istý). Popri mori pohodlne prejdete práve až do Kitenu, aj keď sa musíte asi v dvoch tretinách cesty z pláže vydať na asfaltku spájajúcu Primorsko a Kiten (nie hlavnú cestu), vedúcu cez les. Južná pláž sa nachádza hneď vedľa ústia Djavolskej reky (Diabolskej rieky). Pri ústí nájdete na kameňoch kríž. Od kríža sa na ňu dostanete cez schodíky, dajte si na ne pozor, nemajú rovnakú výšku a dva razy sme mali na nich problémy, najmä v noci nie je dobre vidieť, kam stúpate. Od schodíkov je pozdĺž južnej pláže spravený chodník z drevených latiek, na rozdiel od severnej pláže sú tu častejšie sprchy a prezliekarne, o sociálnych zariadeniach ani nehovoriac (poplatok väčšinou 0,50 leva). Južná pláž je skrátka vybavená omnoho lepšie, aj preto sa tu za slnečníky zaplatí o jeden lev na deň viac ako na severnej (6 leva oproti 5 na severnej). Aj na severnej pláži nájdete sociálne zariadenia aj prezliekarne, nie sú však ani zďaleka tak rozšírené ako na južnej. V bare Luxor si na svoje prídu aj deti, je tu totiž tobogán, ktorý ústí v bazéniku priamo vnútri baru. Za skĺznutie sa zaplatíte 1 lev. Okrem tobogánu tu v tomto bare a niektorých ďalších ponúkajú skôr spomínané akcie káva + voda, prípadne káva + čerstvý džús za zvýhodnené ceny (v priebehu dňa). Večer potom očakávajte aj od nás dobre známe Happy hour, kedy vám každý objednaný drink donesú dvojmo (druhý je samozrejme zadarmo). Obe pláže spája to, čo je charakteristické takmer pre všetky v turistických strediskách v Bulharsku. Nachádza sa tu niekoľko barov, kde vám načapujú vynikajúce osviežujúce pivo, či už domáce, alebo aj české, spravia alkoholické aj nealko miešané drinky, či sa tu len tak posadíte a dáte si kávu. Sú na nich k dispozícii aj vodné atrakcie (ceny uvádzam zo severnej pláže): „vodné banány“ (10 leva), jazda na motorovom člne Yamaha (15 minút 50 leva), Honda (15 minút 60 leva), vodná raketa (1 osoba 15 leva), lietajúca ryba (1 osoba 20 leva), či nafukovací kruh (trojmiestny 35 leva), vodný bicykel (1 hodina 15 leva), fotku vám urobia za 10 leva. Podobne dobre, ako južná pláž, je vybavená aj pláž, ktorú navštevujú domáci najčastejšie. Pláž Perla sa nachádza pri rovnomennej rezidencii, tento rok na mňa zapôsobila omnoho pozitívnejšie, ako pred rokom v septembri. Vtedy tu plávalo v mori medzi mólami veľa chalúh, kúpať sa tu nedalo a rezidenciu sme si obhliadli za pár minút. Po hodine strávenej na tomto mieste ma to ťahalo späť na severnú pláž. Tento rok sme tu však strávili celý deň a názor som zmenil. Schátranú Perlu si síce viete prezrieť za pár minút, spoza skla si ale viete spraviť celkom dobrú predstavu, čo sa tam v minulosti odohrávalo. Mejdany predstaviteľov štátu pri bazéne s coca-colou (napadla ma len kvôli chladničke s týmto logom, ktorá sa pri bazéne nachádza) a inými dobrotami v ruke museli byť úžasné, aj keď nábytok je tu už v súčasnosti riadne zastaraný a nie veľmi vábivo pôsobiaci. Na bazéne je tiež vidieť stopa času a sú v ňom rozšírené plesne a iné nepríjemne vyzerajúce veci. Časť rezidencie otočená priamo k moru je zakrytá starými závesmi, cez ktoré nevidíte dovnútra, občas však nejaký kúsok presvitne a je vidieť neporiadok na chodbách a vstupy do ďalších miestností. Zozadu sa nachádzajú dvere na fotobunku a pár lehátiek poskladaných na sebe. Na chodbách je opadaná omietka, v niektorých miestach pripomína duchov. Verný obraz celého miesta, ktoré po revolúcii kúpil do svojich rúk nejaký súkromník, dal si tu tabule označujúce súkromný majetok a zákaz vstupu. Pre zveľadenie svojho majetku však doteraz neurobil nič. V jednej knihe som sa dočítal, že Perla po revolúcii slúžila ako hotel, kde sa platilo za noc viac ako 200 dolárov, nič tomu však nenasvedčuje, pýtal som sa na to aj Nikolaja Fenerskeho, ktorý tu pôsobí dosť dlho, ani on mi túto informáciu nepotvrdil. Keď sa vydáte od rezidencie popod vrchol Kitky smerom k Mysu Maslen, máte po pár metroch na výber z dvoch alternatív. Dáte sa doprava a prídete k súkromným domom, pričom po ceste určite neprehliadnete drevené lavičky a stoly slúžiace na piknik s nádherným výhľadom na Primorsko pomedzi stromy, za ktorými sa po asi 200 metroch dostanete k miestu, kde sa chodí potápať s klubom Poseidon (hľadajte na internete). Stačí zísť po cestičke dole z útesu a máte razom úplne nové výhľady pred sebou. Keby ste si zvolili trasu vľavo, ste na dobrej (ale dlhej) ceste k spomínanému Mysu Maslen. Vyzbrojte sa dostatkom tekutín, vhodnou obuvou a možno aj nejakým proviantom, máte pred sebou trasu celkom asi 14 km dlhú (tam aj späť dokopy), aj keď to z Primorska tak nevyzerá. Lesná cesta sa však kľukatí a za zátokou, ktorú máte pred sebou očakávajte ďalšie, určite sa ich dočkáte. V oboch prípadoch, či už sa vydáte k mysu, alebo len k miestu na potápanie, buďte pripravení na hejná malých mušiek, ktoré vám budú znepríjemňovať cestu a len odolní ľudia sa nevzdajú po pár metroch. Odporúčam túto asi poldennú prechádzku si nechať na nejaký deň, kedy Slnko nie je veľmi silné, prípadne vyraziť z Primorska ešte pred východom Slnka, inak z nej nebudete mať pravdepodobne príjemný zážitok. Perla beach, ako znie oficiálny názov pláže, sa nachádza hneď pri rezidencii, pod vrchom Kitka, na ktorom sa nachádzajú vysielače. Vrchol je veľmi dobre viditeľný z Primorska, Kitenu, rovnako ako aj zo Sozopolu, ktorý leží na jeho opačnej strane (nie však priamo pod ním). Pred rezidenciou sa rozprestiera betónové mólo, pri ktorom zrejme kotvili lode Živkova, naľavo je ešte pri skalách malá pláž posiata mušlami. Minulý rok tu bolo naplavených nespočetné množstvo chalúh a zapáchali ešte niekoľko desiatok metrov odtiaľ. Tento rok však bola čistá a veľmi pekná. Napravo od rezidencie je už spomínaná Perla beach s dvomi barmi, v jednom si môžete vychutnať len drinky, kávu či pivo a iné nápoje, v druhom o kúsok ďalej je už aj časť vyhradená na rýchle občerstvenie. Samozrejmosťou sú tu pre Bulharsko typické slané aj sladké palacinky a hranolky s kečupom či tatárskou, prípadne posypané strúhaným syrom sirene. Kombinácia hranoliek a syru sirene je veľmi chutná. Kúsok za týmito dvomi barmi je ešte jedno krátke mólo, na ktorom už zrána nájdete parkovať veľa áut s bulharskými ŠPZ-kami, vždy sa čudujem, ako sa dokážu dohodnúť, kto kedy odtiaľ vyjde, keďže parkujú hneď za sebou ako kocky z hry domino. Keď nevyjde auto najbližšie k pláži, nevyjdú ani ostatné… Na moje počudovanie to však asi funguje, keďže tento systém-nesystém tu je už veľmi dlho. Za mólom majú svoj priestor ľudia vyznávajúci kempovanie, je tu totiž časť pláže bez akýchkoľvek vymožeností, občasný malý „bar“ tu nie je na škodu, rozhodne tu ale nečakajte nejaký luxus v podobe miešaných drinkov, budete mať radosť aj z kávy z termosky či plechovkového piva vychladeného v príručných chladničkách. Po asi 250 metroch na Vás čaká rozcvička pri prekračovaní pozostatkov múru, ktorý oddeľoval územie, na ktoré v časoch socializmu nesmela vkročiť noha bežného smrteľníka, teda časť patriacu Živkovovi. Múr aj s ostnatým drôtom tu pritom stál aj pri mojej prvej návšteve Primorska v lete roku 2008, teda takmer 20 rokov po páde socializmu. Keďže tu je Todor Živkov spomínaný veľmi často, je vhodné si ho aspoň trochu predstaviť. Narodil sa 7. septembra 1911 (práve pri výročí Dňa zjednotenia Bulharska s Východnou Ruméliou popísaného vyššie) v rodine chudobného roľníka v malom mestečku Pravec na západe Bulharska. Ako malý chlapec sa s rodičmi presťahoval do Sofie, kde v roku 1930 vstúpil do Komunistickej strany Bulharskej socialistickej republiky. V roku 1945 neúspešne kandidoval do parlamentu na post poslanca. Tam sa dostal až v roku 1948, kedy sa zároveň dostal aj do čelných pozícií v strane. Od roku 1954 až do pádu socializmu v roku 1989 vládol Bulharsku ako najdlšie vládnuci vodca v krajine v 20. storočí. Po revolúcii ho vylúčili zo strany a roku 1990 bol zatknutý a obvinený zo sprenevery. V roku 1992 mu najvyšší súd v krajine vymeral 7 rokov väzenia, po štyroch bol však poslaný do domáceho väzenia. Tu ostal až do svojej smrti v roku 1998. Zomrel v Sofii na zápal pľúc. Pri pozostatkoch múru si bežne rozložia svoje veci, plážové stany či slnečníky nudisti a kúsok od nich nájdete aj veľmi obľúbený Salsa bar, kde svoje vystúpenia mali napríklad Rytmus (2012, 2013), Ego (2012), či Majk Spirit a H16 (2013). Počas nočných diskoték tu znejú hity Elánu, TEAMu, Kabátu či vyššie spomínaných interpretov. Samozrejme nemôžu chýbať ani aktuálne zahraničné hity. Ani sa už nie je čomu čudovať, Primorsko je typické aj tým, že je to tzv. česko-slovenská kolónia. Teda, v lete. Obec má asi 4000 stálych obyvateľov, v lete sa ich počet niekoľko-násobne zvýši počtom turistov, ktorí sem prúdia. Najväčšiu časť z nich tvoria práve Česi a Slováci. Za Salsa barom už začína hlavná časť severnej pláže so slnečníkmi, lehátkami, barmi a plážovými adrenalínovými atrakciami popísanými vyššie. Po návrate z pláže sa väčšina turistov osprchuje, prezlečie sa a vydá sa do centra mestečka korzovať a na nákupy, iní sa chcú najesť či dať si kávu. S tým v Primorsku nie je žiaden problém. Najete sa lacno a chutne, či už túžite po jedle z reštaurácie, alebo len po niečom malom na ulici. Určite však vyskúšajte niektoré z bulharských národných jedál, napríklad Kavarmu - mäso pripravované na cibuľke, s paprikou, rajčinami, čubricou (korenie, resp. saturejkou), pórom, vňaťkou, mletým čiernym korením a vajcami buď zavinuté v omelete alebo s prílohou podľa vlastného výberu sľubovalo veľmi dobrý chuťový zážitok a nesklamalo ma. Okrem Kavarmy môžem odporučiť aj ďalšie typické bulharské jedlá – Musaku, či plnené papriky. Zvláštnosťou bulharských plnených paprík je to, že v nich nenájdete žiadne mäso. Nevynechám samozrejme moje najobľúbenejšie, a to Šopský šalát. „Šopák“ je ideálny na večeru, keďže je ľahko stráviteľný. Pozostáva z paprík, ktoré sú „orestované“ na troche olivového oleja, samozrejme, krajšie vyzerá, ak je v ňom čo najviac druhov paprík. Ďalej sa pridávajú na malé kúsky nakrájané rajčiny, šalátová uhorka, niekde dávajú aj cibuľu a cesnak. Toto sa zmieša, pridá sa na kocky nakrájaný balkánsky syr (v Bulharsku používajú originál s názvom Sirene, ktorý je podstatne slanší, v našich končinách ho však nedostať kúpiť, preto sa volí táto náhrada), prípadne sa naseká petržlenová vňať. Receptov na šopský šalát je niekoľko, aj priamo v Bulharsku nájdete takmer v každej reštaurácii trochu iný. Raz vám syr nakrájajú na kocky, raz nastrúhajú, raz v ňom máte cesnak, či cibuľu, inokedy nie. Niekto si hotový šalát dochutí octom, resp. omáčkou (sos), mne však chutí viac bez týchto „zlepšovákov“. Na ulici Perla v blízkosti detských štvorkoliek nájdete aj reštauráciu, kde Vám spravia „metrové pivo“, väčšej partii sa oplatí, vyjde totiž lacnejšie v prepočte na jeden polliter ako v obchode či inde v reštaurácii. Kávu vám spravia v hociktorej reštaurácii, prípadne si dáte z automatu, ktorých je v Primorsku viac, ako by ľudia čakali, jeden je aj na križovatke ulíc Perla a Stara Planina oproti fast foodu s pizzou do ruky. Ak máte radi kávy viac, zvoľte si tzv. Dalgo kafe, teda „veľkú kávu“ (nečakajte ale vody až po okraj pohárika či šálky, skôr iba do polovice) , inak budete mať niečo ako talianske piccolo. Na ulici Stara Planina, ktorá spája ulicu Perla s Iglikou sa nachádza asi jeden z najškaredších hotelov a ubytovacích zariadení v mestečku vôbec – hotel Tišina 2*, do ktorého organizuje zájazdy najmä jedna česká „cestovka“, ale aj zopár slovenských cestovných kancelárií. Pravdupovediac, úprimne ľutujem ľudí, ktorí sa na tento zájazd podujmú, nechcel by som v ňom bývať, ani keby mi platili… Aj keď, vo vnútri som nebol, je možné že zvnútra je celkom solídny. Len zvonku vyzerá hrozne vyšednutý, typická stará socialistická stavba (nech sa na mňa socialistickí architekti nehnevajú, ale väčšina stavieb z toho obdobia sa mi nepáči, pôsobia na mňa odpudzujúco, aj keď boli plánované účelne). Tišina je prvý hotel, ktorý bol v Primorsku postavený, ešte začiatkom tohto storočia tu nestálo veľmi veľa jeho „nasledovníkov“. Oproti hotelu nájdete jednu príjemnú reštauráciu. Volá sa Rubin a každý večer tu hrá živá hudba, žánrovo odlišná od tej v reštaurácii Vulčan Vojvoda. Rubin sa nachádza na ulici Stara Planina hneď pri hoteli Belitsa, spievajú tu Tišo a Salena. Keď bývate v blízkosti reštaurácie, budete počuť pesničky až do hotelovej izby. Presne ako my. Stojí ale za to ju navštíviť aspoň raz. Z ďalších stravovacích zariadení spomeniem ešte pár, ktoré sme navštívili a môžeme ich odporučiť. Prvé je Bistro Eva na ulici Georgi Kondolov 22, kúsok od vstupu na severnú pláž. Obedové menu vás vyjde na necelých 5 leva na osobu, celkovo sme za 2 menu, jedno malé pivo a čaj zaplatili 13 leva aj s tringeltom. Okrem toho, toto bistro bolo jediný podnik, ktorý sme tento rok navštívili dva razy, tu som mal na večeru prvý raz ovocnú pizzu, teda, skôr koláč. Bola zvláštna, ale chutná. Za dve pizze, veľké pivo a čaj sme zaplatili 15 leva. Reštaurácia v penzióne Opal na ulici Perla bola takpovediac z núdze cnosť. Posledný deň pred odletom naše batožiny na hoteli boli nechané na pospas osudu nestrážené a nezamknuté, hľadali sme teda podnik, kde sa najeme čo najrýchlejšie a zároveň nie veľmi draho, nech máme nejakú rezervu pred odchodom pre prípad niečoho neočakávaného. Splnila obe naše potreby – za zapečené zemiaky so slaninou a klobásou a špagety carbonara spolu kávou, kolou a veľkou Zagorkou sme dali 17 leva. Ancora beach je penzión na rohu Igliky, kúsok od severnej pláže a odbočky k Perle. Boli sme sa sem navečerať a dali sme si vysmážaný sirene, resp. grilovanú makrelu so zemiakovým pyré a jednu kuraciu polievku, k tomu čaj a pivo a vyšlo nás to podobne ako v Opale. Čo sa polievok v Bulharsku týka, sú chuťovo aj konzistenciou odlišné od našich. Väčšina z nich je buď krémová (ako napríklad zeleninová a zemiaková), v ďalších je zas viac ingrediencií, viac mäsa a cestovín (v kuracej). Veľmi dobré spomienky vo mne pravidelne necháva reštaurácia s veľmi pekným názvom Lilija na rovnomennej ulici. Primorsko ožíva až večer a nie je vôbec zvláštnosťou, že tu stretávate davy ľudí sa prechádzať aj okolo polnoci. Tu sa nechodí spávať skoro. Reštaurácie sú plné všakovakých dobrôt a vône je cítiť na každom kroku, bary ponúkajú výhodné akcie na drinky či rovno na celé fľaše spolu s nealkom. Napríklad v bare Karamba pod námestím si môžete kúpiť fľašu whisky Chivas Regal 0,7 l a 4 Red Bully za 100 leva, whisky Red Label so 4 Red Bull nápojmi vás vyjde na 60 leva. Barov je tu však nespočet, konkurencia je veľká, akcií na drinky preto neočakávajte o nič menej. My sme využili jeden z barov na južnej pláži pri happy hour a celkom radi sme sa po hodine sedenia postavili a šli sa prejsť. :) Diskotéky sú síce v každom bare, najznámejšie sú však Dance club Luxor na južnej pláži či Tequilla bar na hlavnej triede. Buďte si istí, že tu nebudete počuť ani to, čo vravíte vy, nieto ešte to, čo hovoria ostatní vám. :) Ak sa Vám zunuje zábavy na diskotékach a máte chuť na trochu kľudu a duševnej očisty, určite sa choďte večer prejsť smerom k pláži, bez ohľadu na to, ku ktorej. Byť na tmavom mieste celkom sám či ideálne so spriaznenou osobou a počúvať len nárazy vĺn či vlniek na piesok alebo vlnolamy a k tomu morský šum je dokonalý relax pre myseľ. Tento rok bolo v Primorsku často vidieť na oblohe letieť lampióny šťastia, aj preto sme sa rozhodli, že si jeden skúsime vypustiť aj my. Po dlhšom zháňaní v obchodoch sme ho našli na hlavnej ulici Treti Mart v jednom malom obchodíku s rozličným tovarom. Nespomeniem si presne kde to bolo, avšak som si istý, že pod cestou kúsok od námestia. Na južnej pláži sme si našli miesto a začali sme ho nahrievať. Už-už sa zdalo, že nám nevyletí a padne do mora, pár centimetrov nad hladinou si to však „rozmyslel“ a my sme už len s radosťou sledovali, ako odlieta kamsi do neznáma. Najskôr smer Kiten, neskôr zmenil trajektóriu a odletel do vnútrozemia až zhorel vo výškach. Z Južnej pláže máte nádherný pohľad na Kiten, ktorý je večer umocnený ešte aj svetlom zo stroboskopu z jednej miestnej diskotéky, ktorého lúče pretínajú nočnú oblohu plnú hviezd. Do Kitenu si môžete spraviť výlet pešo, ale ak sa Vám nechce vo veľkom teple príliš chodiť, doprajte si jazdu miestnym autobusom o veľkosti dodávky, ktorý vychádza zo stanice. Jazda takýmto spojom je pre turistov, ktorí ním idú po prvý raz, zážitkom, na ktorý len tak nezabudnú. Ak by Vám spoje nevyhovovali, môžete sa tam dostať od hotela Tišina turistickým vláčikom, na nočnú diskotéku vás dopraví taxík z námestia. Kiten je vhodné stredisko pre rodiny s malými deťmi, ktorých je tu ako húb, je totiž ideálny pre strávenie aktívnej dovolenky plnej zábavy a nákupov, avšak v tichšom prostredí ako v Primorsku. Okrem toho, na plážach (a nielen na nich) tu rovnako ako v Primorsku môžu deti aj dospelí využiť napríklad tobogán, ale aj ďalšie adrenalínové a športové atrakcie. Architekti vsadili Kiten do borovicového lesa, takže vzduch, ktorý tu dýchate, je jeden z najčistejších zo stredísk v južnej časti pobrežia. Zo stanice sa pri rohu hotela Kiten Beach (spoznáte ho podľa svietiacich nápisov na hradbách, ktoré ho ohraničujú) dáte doľava a prídete k severnej pláži Atliman, rovno pokračujete po hlavnej ulici Strandža s možnosťou nákupov oblečenia a suvenírov, v budove pošty nájdete počas otváracích hodín výstavu predmetov, ktoré sa objavili na dne Čierneho mora v blízkosti Kitenu z dôb dávno minulých. V Kitene je tiež plno reštaurácií a rýchleho občerstvenia, ako ostatne pozdĺž celého čiernomorského pobrežia. Na pláži Atliman (severná pláž) nájdete hneď v jej začiatku pod hotelom Princess residence reštauráciu, či skôr plážový bar na replike lodi. Je príjemné si tu posedieť, nie často totiž vidí človek barmanov za kormidlom či čašníkov obsluhujúcich tak, že musia z lode vyjsť po schodíkoch… Za kávu s čerstvo vytlačeným pomarančovým džúsom a drink, kde boli zmiešaný biely rum s čerstvou šťavou zo žltého melóna sme platili aj s tringeltom 7 leva. Od kitenskej severnej pláže sa tiahne okolo mora cestička, ktorú využívajú rybári, ale aj ľudia milujúci prechádzky. Je odtiaľto vidieť všade navôkol, cez Primorsko až k vrchu Kitka, morské vlny tu často vyšplechnú vodu až do výšky niekoľkých metrov a jediné, čo vode zabráni, aby sa dostala až k cestičke, sú vlnolamy. Keďže je cestička príliš otvorená šíremu moru, verím, že rybári odtiaľto neodchádzajú s prázdnou… Cesta mala byť asi vybudovaná tak dobre ako v Primorsku, kde sa dá zo severnej pláže dostať až k prístavu, tu ju však niekto ukončil podstatne skôr. Po asi 300 metroch si môžete vybrať, či sa vrátite späť na severnú pláž, alebo vyjdete prudkými a zdevastovanými schodami k domom a hotelom na skale nad ňu a odtiaľ do centra Kitenu. Bulharsko patrí medzi chudobné krajiny a je to aj vidieť. Okrem tejto cestičky aj na celkovej infraštruktúre. Veľa stavieb, ciest a ich okolie sú zdevastované, prípadne rokmi opotrebované. Niekde sa renovuje, na väčšinu ale nezostáva dostatok financií. Upravené bolo v tomto roku Primorsko – jeho námestie, cestička z prístavu na severnú pláž, park nad prístavom či cesta ulici Georgi Kondolov, ktorá bola rozšírená. Ako som už spomínal, v Burgase sa buduje nový terminál na letisku, mal by byť dokončený v roku 2014, a teda už budúci rok by turisti mali byť vybavovaní v ňom. Väčšina domov či panelákov však ostáva nezmenených odkedy boli postavené. Ľudia bohužiaľ na drahé opravy nemajú peniaze, priemerný príjem zamestnaného Bulhara bol v roku 2011 cca. 350 eur, priemerný starobný dôchodok bol okolo 170 eur, a to je aj na „lacné“ Bulharsko málo… Výlet do Kitenu je veľmi príjemný, avšak ak sa tu rozhodnete stráviť dovolenku, rátajte s tým, že tu po pár dňoch nebudete mať veľmi čo robiť. Nie je tu toľko atrakcií a zaujímavostí ako v Primorsku či Sozopole a neponúka ani toľko príležitostí na výlety. Po noci plnej zábavy a hýrenia prichádza ráno. To je v Primorsku tak kľudné, že si občas nie ste istí, či ste v rovnakom stredisku, v akom ste končili včerajšiu noc. Aj keď nepatríte medzi ranostajov, skúste raz spraviť výnimku a pred šiestou sa vydať na severnú pláž, prípadne nad ňu. Pohľad na východ Slnka spoza čierneho mora je tak nádherný a očarujúci, že určite neobanujete. Akurát sa poriadne oblečte a zoberte si slnečné okuliare. Bez nich to nepôjde. Celé divadlo trvá asi pol hodinu, lúče Slnka sa pomaly predierajú spoza morskej hladiny, pričom to vyzerá ako keď piškótu ponoríte do medu a čakáte, kým celý z nej nestečie. Ak máte chuť si po krásnom zážitku dopriať aj rannú kávu či čaj, vydajte sa na pozorovanie schodami vľavo od cintorína, pod nimi v Beach bare Primorsko Vás už očakáva jeden milý starší pán, ktorý celý bar v noci stráži. Kávu vám pripraví za 0,50 leva a vy odchádzate nielen spokojní s novým zážitkom, ale aj čerství, keď vám kofeín pomohol sa prebrať. Neverím, že sa sem potom počas dňa nevrátite na nejeden osviežujúci drink, keď Vás obsluhujú stále usmiati ľudia a drinky sú parádne. Potom si už stačí zobrať veci z izby, v ktorej ste ubytovaní a odkráčať tam, kde chcete stráviť ďalší príjemný deň.

Pár praktických rád na záver

Nakoľko Primorsko je súčasť balkánu, na (s)pokojné prežitie dovolenky nečakajte od neho zázraky. Neponúkne vám dokonale čisté prostredie á la Saint-Tropez či Cannes s prešpikovanými obchodmi plnými drahokamov a načančaných kúskov rôznych najnovších kolekcií svetových značiek, v ktorom sa podaktorí cítia ako ryba vo vode. Takisto tu nenájdete reštaurácie, v ktorých za večeru pre dvoch necháte 100 a viac eur, ani snobské hotely. Ak patríte medzi ľudí, ktorých toto priťahuje, z Primorska by ste odchádzali sklamaní a rozčarovaní. Na rozdiel od toho, nájdete tu jednoduché ubytovanie, izby účelne zariadené bez zbytočného luxusu, pritom ale sa tu nájdu aj 4 či 5-hviezdičkové hotely s komfortom a službami ako na západe. Takisto tu je lacná a chutná strava, alkohol za pár drobných a plno letného ovocia. Sú tu však aj sčasti rozbité chodníky a cesty, prašné miesta, ktoré zničila výstavba, rozostavané budovy, na ktorých sa v lete kvôli zákazu pracovať nemôže. Od obsluhy nečakajte vždy stopercentnú ochotu, môžete sa stretnúť ako s prívetivými ľuďmi, tak aj s ľuďmi, ktorých chuť do práce vás môže sklamať. Bulhari sú totiž priateľskí, ústretoví a ochotní, ale občas aj leniví a hlavne príliš neriešia čas a dodržiavanie presných časových harmonogramov, najmä v službách. Pokojne nájdete otvorené obchody dlhšie ako majú otváraciu dobu, ale stane sa, že vám zavrú aj hodinu či dve pred záverečnou. Autobusy tiež jazdia podľa plánov len približne a nedá sa stopercentne spoľahnúť, kedy pôjde spoj, ktorý ste si vyhliadli. S tým treba počítať a potom budete spokojní. Vládne tu priateľská atmosféra a prázdninová nálada, na plážach sa ľudia slnia a pri miešaných drinkoch naberajú pozitívnu energiu. Čierne more sa vlní a ponúka ľuďom zábavu, občas sem priplávajú chaluhy a na nejakú chvíľu sa im pri plávaní musíte vyhýbať. Keď sa nad stanoviskom plavčíkov trepotá vo vzduchu zelená vlajka, kúpanie je bezpečné, pri žltej sa môžete kúpať na obmedzených úsekoch a veľmi často vtedy počujete pískanie plavčíkov, ktorí ľudí vháňajú do vyznačených koridorov, pri červenej vlajke platí striktný zákaz kúpania. To je väčšinou pri veľmi veternom počasí pred búrkou, prípadne tesne po nej, čo nie je v lete veľmi častý jav. V Bulharsku sa platí miestnou menou leva, pričom 1 euro je podľa nemenného fixného kurzu ECB 1,9558 leva. V bankách na Slovensku, ktoré levy vymieňajú nájdete kurz cca. 1,89 leva za 1 euro, v Primorsku na námestí mení UNICREDIT BULBANK kurzom 1,93 leva za 1 euro, teda rozdiel pri výmene 100 eur robí 4 levy, za čo máte napríklad jeden stredný kebab, a teda jednoduchú večeru. Preto odporúčam vymieňať si na Slovensku len nevyhnutné minimum, ktoré vám postačí od príjazdu do doby, kedy bude otvorená banka v Primorsku, čo je v pracovné dni od 9 do 17 hod. a v sobotu od 9 do 13 hod. Schválne píšem o bankách, v zmenárňach neodporúčam výmenu. Ak áno, tak len v prípade, ak spolupracujú s nejakou overenou cestovkou, aby ste sa nestali obeťou podvodu. Často totiž na tabuli pred zmenárňou máte iba jeden kurz, pričom nie je uvedené či je to nákup alebo predaj. Samozrejme, keď si vymieňate peniaze, dajú vám kurz druhý, ktorý je pre vás veľmi nevýhodný, pričom rozdiel v kurzoch býva značný a pri výmene 100 eur robí aj 60 leva. Keďže ale peniaze už máte vymenené, nič vám nepomôže hádanie sa ani volanie polície, ktorá bez dôkazov nevie pomôcť. V tej chvíli ste sa stali obeťou podvodu. V súčasnosti nie je problém zohnať levy a ani si z nich spraviť zásobu pre najbližšiu návštevu Bulharska, kedysi s tým ale boli ťažkosti. Za socializmu vydávali československé banky a cestovné kancelárie turistom na individuálnu turistiku príslušné množstvo leva, pričom povinný odber bol minimálne 6 a maximálne 21 leva na deň, čiastočne sa vydávali v hotovosti, čiastočne v šekoch. 100 leva ste dostali za 1253 Kčs vrátane poplatku za zmenu. Výmena šekov súkromnou cestou bola zakázaná, dali sa zameniť na mieste v Bulharskej národnej banke, cestovných kanceláriách Balkanturist a v ostatných zmenárňach. Ak ste si chceli zameniť peniaze priamo v Bulharsku, mohli ste zameniť max. 100 Kčs, pričom táto zámena musela byť evidovaná na colnom vyhlásení. Ak vám pri odchode ostali nejaké peniaze, na hranici vám ich zamenili za pôvodnú valutu, museli ste pri tomto úkone predložiť potvrdenie o výmene. Vývoz peňazí miestnej meny je v súčasnosti zakázaný ešte napríklad v Tunisku. Ak si dáte na uvedené nepríjemné nástrahy pozor a zmierite sa s tým, že z Bulharska ešte niekoľko desaťročí nebude francúzska riviéra či južné Taliansko, potom tu strávite veľmi príjemných zaslúžených pár dní oddychu, ktoré vás nabudia do ďalšej práce. More, jedlo, pitie a príroda sú tu skvelé, ľudia priateľskí a milí. Na svojej dovolenke v Primorsku sa budete cítiť uvoľnene a príjemne, nikto tu nerieši, čo máte oblečené a ako vyzeráte. Je tu dostatok príležitostí na aktívny oddych formou výletov, ale aj pasívny na poležiavanie na plážach a popíjanie piva či drinkov. Jednoducho, užívajte si dovolenku tak, ako chcete, južná časť čiernomorského pobrežia vám to umožní.

další cestopisy
Komentáře
0
Řadit podle času | Řadit podle vláken vzestupně sestupně

Při vkládání příspěvku do diskuze jako neregistrovaný uživatel budete mít u vašeho příspěvku zobrazenu IP adresu

:-) :-( ;-) :-P :-D :-[ :-\ =-O :-* 8-) :-$ :-! O:-) :'( :-X :-)) :-| <3 <:-) :-S >:) (((H))) @};-- \o/ (((clap))) :-@